Možno si už niekedy od niekoho dostala nasledovnú radu: Každý jeden deň začni vždy so vzdávaním vďaky.
Prečo je vďačnosť v našich životoch taká dôležitá? Prečo máme každý deň začínať so vzdávaním vďaky? Z ľudského hľadiska by sme mohli povedať, že tam, kde je prítomná vďačnosť, je vždy prítomná aj radosť. Vďačnosť je vraj i liekom na depresiu.
Čo však na vďačnosť vraví Biblia? Tentoraz sa na tému vďačnosti pozrieme z biblického pohľadu.
V Žalmoch – v kapitole 100, vo verši 4 čítame, že vzdávanie vďaky je vstupenkou do Božej prítomnosti: 4 Vstúpte do jeho brán s vďakou a s chválospevom do jeho nádvorí, ďakujte mu, dobrorečte jeho menu.
Písmo hovorí, že do brán Božieho domu vieme vstúpiť iba s vďakou a do nádvorí Božieho domu iba spievaním chválospevov. Vďačnosť prináša slobodu, pretože vďačnosťou vstupujeme do Božieho chrámu – do Božej prítomnosti a tam, kde je Božia prítomnosť – Duch Pána, tam je aj sloboda. Vďačnosť prináša duchovnú, emocionálnu, vzťahovú, a dokonca aj fyzickú slobodu.
Povzbudením pre nás môže byť príbeh Jonáša, ktorý skončil v bruchu ryby. Bola to určite jedna z najhorších situácií, aká sa mu v živote mohla stať. Ako Jonáš zareagoval na túto situáciu? To sa dočítame v Knihe proroka Jonáša – v kapitole 2:
1 Pán priviedol veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci. 2 Jonáš sa modlil z vnútra ryby k Pánovi, svojmu Bohu, 3 a hovoril: „Volal som zo svojej úzkosti k Pánovi a vyslyšal ma, z lona podsvetia som kričal, počul si môj hlas. 4 Hodil si ma do priepasti, do hlbín mora a obkľúčil ma príval. Tvoje vlnobitia a tvoje vlny valili sa ponad mňa. 5 A povedal som: Odvrhnutý som spred tvojich očí, ale ešte uzriem tvoj svätý chrám. 6 Vody ma obklopili až po hrdlo, priepasť ma objala, trsť mi obopäla hlavu. 7 Až k úpätiam vrchov som zostúpil a závory zeme boli navždy za mnou, lež vyzdvihol si z hĺbky môj život, Pane, Bože môj. 8 Keď vo mne klesla moja duša, rozpamätal som sa na Pána a moja modlitba došla k tebe do tvojho svätého chrámu. 9 Tí, čo si ctia lživé tiene, opúšťajú svoje milosrdenstvo. 10 Ja ti však budem s hlasnou vďakou obetovať a splním, čo som sľúbil; u Pána je spása.“ 11 I prikázal Pán rybe a vydala Jonáša na suchú zem.
Jonáš sa v bruchu ryby rozpamätal na Pána a hlasno Mu začal vzdávať vďaky i napriek ťažkej situácií, v ktorej sa ocitol. A pretože vzdával vďaky Pánovi, vstúpil tak do Božej prítomnosti. A keďže tam, kde je Božia prítomnosť je aj sloboda, Pán prehovoril k rybe a prikázal jej, aby Jonáša vypľula na suchú zem. Vzdávanie vďaky prinieslo Jonášovi vyslobodenie a slobodu.
Ak vytrváš vo vzdávaní vďaky Bohu, skôr či neskôr príde sloboda aj do Tvojho života!
Vďačnosť je však výsledkom rozhodnutia.
Spomeňme si na príbeh Pavla a Sílasa. I napriek tomu, že verne plnili to, čo im Ježiš kázal robiť – neochvejne hlásali evanjelium a modlili sa za ľudí, skončili vo väzení zbití a poviazaní reťazami. To nebola šťastná udalosť! Mohli si povedať: Robili sme všetko to, čo nám Ježiš kázal urobiť, ako je možné, že sa nám toto stalo?! Takýto postoj mohol v ich srdciach vyvolať horkosť a sklamanie, avšak oni sa radšej rozhodli urobiť niečo úplne iné – rozhodli sa chváliť Boha ako čítame v Skutkoch – v kapitole 16:
23 Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil. 24 On ich podľa tohto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady. 25 O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. 26 Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá.
Pavol a Sílas urobili jasné rozhodnutie: I napriek tomu, že trpíme, i napriek tomu, že nerozumieme tejto situácií, budeme Bohu vzdávať chvály a zostaneme v postoji vďačnosti.
Nie vždy môžeš riadiť okolnosti Tvojho života, avšak vždy môžeš plne ovplyvňovať Tvoj postoj k daným okolnostiam.
Krásnou bodkou za celým príbehom je skutočnosť, že rozhodnutie Pavla a Sílasa čeliť skúškam vzdávaním vďaky neprinieslo vyslobodenie len im, ale malo vplyv aj na každého človeka okolo nich ako píše Písmo: „… otvorili sa všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá.“
Keď sa postoj vďaky stane Tvojou každodennosťou, Tvoje rozhodnutie nebude mať pozitívny vplyv len na Tvoj život, ale pozitívne ovplyvní aj životy ľudí okolo Teba – Tvoju rodinu, priateľov, kolegov, susedov, …
Sme povolaní priniesť slobodu do našich rodín a komunít a to práve vzdávaním vďaky, čím budeme neustále vstupovať do Božej prítomnosti a tým sa uvoľní sloboda do našich životov.
Jedna starenka dostala vo svojich deväťdesiatich rokoch mŕtvicu. Táto mŕtvica spôsobila, že starenka stratila schopnosť rozprávať. Avšak, jedno slovo dokázala vysloviť i napriek mŕtvici. Bolo to slovo ĎAKUJEM. Vždy, keď návšteva prišla do jej spálne, našla starenku ležať v posteli s úsmevom na tvári a s rukami vystretými k nebu hovoriac ĎAKUJEM, ĎAKUJEM, ĎAKUJEM, ĎAKUJEM, …. V miestnosti bolo doslova cítiť Božiu prítomnosť. Tento zážitok bol pre návštevu tak silný, že si dala záväzok žiť každý jeden deň s postojom vďaky. Starenka nemala ľahký život, prežila obe svetové vojny a vo svojom živote zápasila s mnohými ťažkosťami. Avšak, jej každodenným rozhodnutím bolo žiť život v postoji vďačnosti. Nebolo to vecou náhody, ale rozhodnutia. A vďaka tomuto rozhodnutiu bola na sklonku svojho života pripravená vstúpiť do neba, pretože tá atmosféra vďaky, v ktorej denne žila počas svojho pozemského života je atmosférou aj v nebi, kam smerovala.
Vybrať si vďačnosť ale zároveň znamená vzdať sa niečoho iného, pretože vďačnosť a nevďak nemôžu existovať súčasne. Jeden vytlačí toho druhého a je len na nás, ktorý z nich sa rozhodneme udržiavať vo svojich životoch.
Ak chceme žiť život vďačnosti, musíme zo svojho srdca odstrániť všetky zlé veci, ktoré sa tam usídlili nevďačnosťou. Možno je to horkosť, beznádej alebo sklamanie. Sklamanie, že Boh nevyslyšal Tvoje prosby? Musíme si uvedomiť, že Boh niekedy na naše prosby odpovie „áno“, inokedy povie „áno, ale ešte neprišiel ten správny čas“, no niekedy odpovie aj „nie“. Dokonca Ježiš dostal od Otca odpoveď „nie“, keď sa potiac krvou modlil v Getsemanskej záhrade a prosil Otca, aby od neho odňal kalich utrpenia.
Ak Boh povie „nie“ Tvojim prosbám, vždy to znamená, že má pre Teba pripravené niečo omnoho lepšie!
Vďaka odpovedi „nie“, ktorú dostal Ježiš od Otca v Getsemanskej záhrade, môžeme teraz žiť život v plnosti zmierení s Otcom a ospravedlnení skrze Ježišov kríž a to je úžasná správa!
Božia odpoveď „nie“ na Tvoje prosby môže byť pre Tvoj život tiež úžasnou správou!
Niekedy lipneme na horkosti a sklamaní, pretože máme pocit, že vzhľadom na okolnosti našich životov máme na horkosť a sklamanie právo. Avšak, pokiaľ budeme naďalej lipnúť na týchto pocitoch, nikdy nedosiahneme požehnanie plynúce zo vzdávania vďaky. Musíme teda zanechať všetky tieto negatívne emócie, aby sme mohli získať niečo omnoho vzácnejšie.
Ak by sa Ťa niekto spýtal, či by si v tejto chvíli odhodila do rieky svoj mobilný telefón za okamžitú protihodnotu vo výške dve tisíc eur v hotovosti, čo by si urobila? Asi je len málo ľudí, ktorí by to urobili i napriek tomu, že v skutočnosti to môže byť skvelá ponuka. Pretože za päťsto eur si môžeš kúpiť úplne nový dokonalý telefón, do ktorého si stiahneš dáta zo svojho cloudu a ešte stále ti zostane tisíc päťsto eur!
Ak si príliš naviazanou na to, čo práve máš a nedokážeš sa týchto vecí vzdať, nemôžeš čakať, že príde niečo viac.
Ak sa však odhodláš očistiť svoje srdce od všetkých sklamaní, horkosti a hnevu a rozhodneš sa tak vstúpiť do postoja vďaky vzdávania, Boh vyleje svoje požehnanie a umožní Ti vstúpiť do Jeho prítomnosti zažívajúc tak nový level duchovnej, emocionálnej, vzťahovej a fyzickej slobody. Jediné, čo preto musíš urobiť je, rozhodnúť sa pre postoj vďačnosti a vďaky vzdávania.
Práve teraz môžeš Bohu otvoriť svoje srdce a urobiť životné rozhodnutie: Bože, chcem sa vzdať všetkého, čo mi brániť vstúpiť do Tvojej prítomnosti. Vyberám si vďačnosť. Prosím, pomôž mi vytrvať v tomto rozhodnutí, aby som denne mohla vstupovať do brán a do nádvorí Tvojho domu a žiť tak šťastný život v úplnej slobode. Amen.
