Možno sa práve nachádzaš v takom období svojho života, že máš pocit, ako keby si bola uprostred nejakej Bohom danej skúšky. Možno narážaš na neviditeľnú duchovnú stenu a denne zápasíš s pochybnosťami. Veľmi chceš veriť v dobrotu Boha, ale to, čomu veríš vo svojom srdci je žiaľ úplne odlišné od toho, čo aktuálne vidíš svojimi očami. Veľmi chceš veriť, že Boh je dobrý, ale ty vo svojom živote zažívaš akoby úplný opak. Možno veríš, že Boh to (za čo sa tak intenzívne modlíš) môže urobiť, aj si presvedčená, že to raz urobí, ale žiaľ stále sa to nestalo.
Čo robiť v takomto ťažkom období života? Odpoveď môžeme nájsť v Knihe proroka Habakuka. Prorok Habakuk bol síce menšinový prorok, čo do počtu kapitol v Biblii, ale bol veľmi úprimný k Bohu. Jeho meno je odvodené od slova Habak, čo znamená zápasiť s niekým, ale aj objať, pevne sa držať niekoho.
Habakuk volá na Boha a pýta sa ho, prečo nezakročí, keď sa deje násilie a neprávosť – Hab 1, 2-11: „2 Dokedy mám volať, Pane, a nevyslyšíš? Kričím k tebe: „Násilie!“, a nezachraňuješ? 3 Prečo mi dáš vidieť hriech a pozeráš na nešťastie? Útlak a násilie je predo mnou, rodí sa spor a vzniká zvada.“
Boh odpovedá Habakukovi veľmi zvláštnym spôsobom, miesto toho, aby násilie odstránil hovorí, že vzbudí ešte väčšiu hrôzu – Hab 1, 5-11: „Pozrite medzi národy a viďte a zhrozíte sa úžasne, lebo vo vašich dňoch vykonám čin, že neuveríte, keď vám ho rozpovedia. 6 Lebo, hľa, ja vzbudím Chaldejcov, hrozný a obratný národ, ktorý sa rozíde po šírej zemi, aby dobyl obydlia, ktoré nie sú jeho. 7 Úžasný je a strašný, jeho právo a pýcha vychádza od neho. 8 Ľahšie než leopardy sú jeho kone, rýchlejšie ako vlky za večera; jeho jazdci sa ženú, jeho jazdci prichádzajú zďaleka, letia sťa orol, keď sa vrhá na korisť. 9 Každý kráča za násilím, všetky ich tváre sú východný vietor, nakopia zajatcov ako piesku. 10 Posmech si robí z kráľov, kniežatá sú mu na výsmech, vysmieva sa každej pevnosti, nakopí piesku a zaujme ju. 11 Nato mu nadmieru ožije duch, prehreší sa, svoju silu pokladá za boha.“
Habakuk sa ale nedá odradiť a pokračuje v konverzácií s Bohom – Hab 1, 12-13: 12 „Či nie si ty, Pane, od pradávna? Môj Bože, môj Svätý, nezomrieme! Pane, pre súd si ho ustanovil; Skala, pre karhanie si ho postavil. 13 Máš čisté oči, nechceš vidieť zlo a nemôžeš hľadieť na nešťastie. Prečo hľadíš mlčky na protivníkov, keď zločinci hlcú lepších od seba?“
Habakuk akoby Bohu hovoril: „Bože, ja ťa milujem, verím v Teba, dôverujem Ti, úprimne vyhľadávam Tvoju prítomnosť, ale nepáči sa mi, čo sa deje! Povedal som Ti, je to nespravodlivé! Prorokoval som k Tebe v mene ľudí, no ty mi hovoríš, že Ty ešte viac umocníš silu nepriateľa, aby nás úplne zničil? Bože, kde si?!“ Habakuk zápasí s Bohom, no zároveň sa ho nechce pustiť, pevne sa ho drží, je to jeho vnútorný zápas viery.
Kniha proroka Habakuka obsahuje síce iba tri kapitoly, ale každá z nich je dosť bohatá na to, aby sme si z nej mohli odniesť silné posolstvo.
Prvá kapitola je celá o rozčarovaní. Habakuk je v nemilom údive z toho, čo vidí. I napriek svojim intenzívnym modlitbám vidí iba násilie, hriech, nešťastie a útlak. Ak sa modlíš a veríš, že Boh môže zmeniť tvoju situáciu, ale nevidíš, že by zmena prichádzala a ty nerozumieš prečo, ako by si sa s Habakukom nachádzala v prvej kapitole.
Druhá kapitola je celá o čakaní. Byť s Habakukom v druhej kapitole môže byť omnoho náročnejšie ako byť s ním v tej prvej. Hab 2, 3: „3 Lebo videnie je ešte na určený čas, no náhli sa ku koncu a nesklame; ak sa oddiali, čakaj naň, veď určite príde a nezmešká.“ Je veľmi ťažké byť v období čakania, ale pamätaj na to, že v čas Bohom vopred určený to určite príde, Boh nikdy nemešká! Ak teraz nie je Bohom daný čas, nemôžeš to urýchliť, ale ak raz ten čas príde, nebudeš to môcť zastaviť! Čakaj na to! Božie omeškania nie sú nevyhnutne Božie odmietnutia. Len pre to, že teraz nevidíš zmenu, to neznamená, že Boh nekoná. Boh pracuje akoby za scénou, Jeho Duch sa hýbe dokonca i vtedy, keď to ty nevidíš a necítiš.
Tretia kapitola je celá o chválení Boha. Hab 3, 1: „1 Modlitba proroka Habakuka. Na spôsob žalospevu.“ Slovo „žalospev“ je v tomto prípade prevzatý od slova „shigionoth“ [šidžinaf], čo je hudobný pojem. Ide o opis toho, ako má byť spievaná chválová pieseň, a to so silnými emóciami, s vášňou, s povzneseným duchom a z hĺbky duše – Boha nechválime za to, čo sa deje alebo nedeje v našich životoch, ale za to kým Boh je, za to, čo urobil, za Jeho dobrotu i napriek okolnostiam, ktoré zažívame.
Hab 3, 17-19: 17 „Figovník síce nerodí a niet ovocia na viničoch, sklamala úroda olív a pole nedodalo pokrm; stratili sa ovce z košiara a v maštaliach nieto dobytka. 18 Ja však budem plesať v Pánovi, jasať budem v Bohu svojej spásy. 19 Jahve, Pán, je moja sila, dal mi nohy ako jeleniciam a dá mi vykračovať po mojich výšinách.“ Habakkuk chváli Boha i napriek okolnostiam, ktoré zažíva.
I napriek tomu, že okolnosti tvojho života nie sú také, ako by si si predstavovala, rozhodni sa byť radostnou, vďačnou a šťastnou. Rozhodni sa tak ako Habakuk, že budeš Boha chváliť za to, kým je. Existuje možno tisíc dôvodov, pre ktoré sa aktuálne necítiš na chválu, ale chváľ svojho Boha za to, kým je a čo pre teba urobil skrze svojho Syna, že ti vybojoval večný život a cestu k Otcovi, to úplne stačí!
Neskonči s Bohom v Kapitole 1, neuteč od Neho v Kapitole 2, ale chváľ Boha ako Habakuk v Kapitole 3 pre to, kým je, pre Jeho meno, Jeho silu, Jeho slávu, pre to, že On pracuje pre tvoj cieľ. Láska nie je to, čo Boh robí, ale to, kým je! Boh rozumie tvojej bolesti, Boh je dostatočne veľký na to, aby si poradil s tvojimi otázkami a pochybnosťami. Buď k Nemu úprimná tak ako Habakuk. Boh radšej dovolí, aby si na Neho v úprimnosti a viere kričala ako by si mala od Neho v tichosti odísť s bolesťou v srdci.
