Tánička je spoluzakladateľkou projektu Radostná. Krátko po tom, ako sme založili projekt sa jej podarilo otehotnieť. A tak nám vyrozprávala svoj príbeh 🙂
Ešte prednedávnom som si ja čítala takéto príbehy žien, ktorým sa podarilo otehotnieť a teraz chcem takú nádej priniesť aj Tebe … Tak teda začnem … Po svadbe s mojím manželom Marekom sme si priali mať bábätko. Veď, tak sa to aj hovorí, “do roka a do dňa”. Keď sa náš prvý pokus nepodaril, bola som veľmi zrútená. Pamätám si, ako som ležala v posteli a celý deň len preplakala. Keď som sa s tým niekomu zdôverila, neroumeli mi, veď jeden mesiac snaženia predsa nič neznamená. Ale moje prežívanie bolo iné.
Zaplavil ma strach z toho, čo ak nikdy nebudeme môcť mať detičky?
Zaplavil ma strach z toho, čo ak nikdy nebudeme môcť mať detičky? Ďalej prišli k tomu otázky spoločnosti, čiže známych, na návštevách … ale to určite poznáš: “No čo, už budete mať bábätko?”, “A nečakáte náhodou?”, “A na čo čakáte?” Zrazu som prestala mať rada návštevy, spoločnosť a aby toho nebolo málo, všade okolo mňa som videla samé tehotné ženy. Moje kamošky začali tiež tehotnieť a ja som sa zrazu cítila veľmi sama. Mala som pocit, že ma nikto nevie pochopiť. Dokonca som mala pocit žiarlivosti, keď som videla nejakú tehotnú ženu, nedokázala som sa s ňou ani len rozprávať a závidela som jej. Bolo to hrozné.
Postupne som sa sociálne izolovala od ľudí a prestala sa stretávať aj s kamarátkami, ktoré mali deti. Po roku ma doktori konečne chceli aj vyšetriť, a tak mi zistili hormonálnu nerovnováhu a nasadili lieky. Trošku som sa ukľudnila, ale ani po liečbe neprichádzal pozitívny tehotenský test. A môj život sa premenil na tabuľky, pozorovanie hlienu, teploty a na obdobie neustálych sĺz a ťažkých pocitov.
Ten pocit mi trhal srdce. Ako keby som každý mesiac strácala bábätko, ktoré som ešte nikdy nemala, no cítila som neskutočný smútok, beznádej a celé ma to pohlcovalo.
Ten pocit mi trhal srdce. Ako keby som každý mesiac strácala bábätko, ktoré som ešte nikdy nemala, no cítila som neskutočný smútok, beznádej a celé ma to pohlcovalo. Začalo sa to dokonca prenášať do úzkosti, ktorá mi zvierala hruď, čiže som začala pociťovať aj fyzickú bolesť. Nevedela som sa sústrediť v práci, nevedela som normálne žiť. Pamätám si, ako som len ležala bezmocne na posteli, oči som mala plné sĺz, v pozadí mi hrala pieseň “Šepkáš mi”. Vtedy prišiel môj manžel, objal ma a ja som vedela, že musím niečo zmeniť, niečo urobiť, lebo takto to ďalej nepôjde.
Jedného dňa sme sa stretli s kamošmi, ktorí tiež nemali bábätko a zistila som, že kamarátka Natálka sa tiež veľmi trápi a zrazu sme sa rozprávali skoro dve hodiny o tom, ako sa cítime a ako nás to veľmi skľučuje a frustruje. A zrazu mi bolo akosi lepšie, lebo tam bol niekto, kto úplne rozumel mojim pocitom. Začali sme sa čoraz častejšie stretávať a naše rozhovory boli veľmi dlhé, plné empatie a vzájomného pochopenia. Jedného dňa mi pri modlitbe skrsla myšlienka, že určite je na Slovensku mnoho takých žien, ktoré sa trápia, no nemajú sa s kým o tom porozprávať, nemajú s kým zdieľať svoj žiaľ. Napadlo mi, zorganizovať skupinku, kde by sme sa navzájom stretávali a pomáhali si. Povedala som to Natálke a ona súhlasila. A tak nejako začal náš projekt Radostná.
Vedela som, že je to také Božie dielo a volanie. Začalo mi to prinášať obrovskú radosť. Pustili sme sa do toho. V tom čase som si začala viac a viac študovať psychológiu bolesti a to, ako by som mohla pracovať s mojou úzkosťou. Postupne som sa naučila bojovať proti klamstvám, ktorým som uverila. Klamstvám typu, že ja nikdy nebudem mať deti, že som nanič žena, že nie som dobre stvorená. Písala som si aj denník a svoje pocity a myšlienky som dávala na papier. Naučila som sa, ako bojovať proti týmto negatívnym myšlienkam a nahrádzať ich pozitívnymi. Postupne som zisťovala koreň týchto myšlienok a pocitov o sebe, koreň strachu o budúcnosť.
Taktiež som sa veľa modlila a odovzdávala Bohu našu situáciu. Hľadala som potvrdenia v Biblii, čo o mne hovorí Boh Otec, že som dokonale stvorená, stvorená na jeho obraz, že budem mať deti a že budem jedného dna maminkou. Tieto slová som si spísala do modlitby a modlila sa ju každý deň, až dokým sa mi tieto slová nevryli do srdca (modlitbu som napísala na záver článku, možno bude pre Teba inšpiráciou).
Samozrejme som bola v rukách tých najväčších odborníkov ako pán doktor Dráb, fyzioterapeuta Veronika Maková a moja fertility poradkyňa Anka Budayová, ktorí pomohli znova naštartovať moje telo po hormonálnej stránke. O tomto píšem asi najmenej, pretože o tom, ako dať do poriadku svoje telo je mnoho článkov na internete, existuje veľa poradkýň rôznych metód, ktoré naozaj vedia veľmi pomôcť (napríklad poradkyne organizácie PloDar).
Nakoniec sa mi poradilo dostať sa z úzkosti a začať si užívať život taký, aký je. Robila som to, čo ma baví, stretávala som sa s kamarátmi, zmenila som životný štýl, no stále som dodržiavala aj pokyny lekárov. Až nakoniec, jedného dňa som si pred prácou urobila tehotenský test, na ktorom bolo napísané “PREGNANT”.
Nakoniec sa mi poradilo dostať sa z úzkosti a začať si užívať život taký, aký je. Robila som to, čo má baví, stretávala som sa s kamarátmi, zmenila som životný štýl, no stále som dodržiavala aj pokyny lekárov. Až nakoniec, jedného dňa som si pred prácou urobila tehotenský test, na ktorom bolo napísané “PREGNANT” (tehotná). Neverila som vlastným očiam, úplne som sa celá roztriasla a plakala som od radosti. Môj manžel povedal, že už chápe vyjadreniu: “Zachvela sa”.
A tak teraz každý deň ďakujem Bohu za nášho synčeka, za projekt Radostná, do ktorého ma povolal, za všetkých odborníkov, lekárov a za Natálku, ktorá bola na tejto ceste neustále so mnou a teraz pracuje na našom spoločnom projekte ako včelička. Taktiež ďakujem Bohu za môjho manžela Mareka, ktorý je vo všetkom mojou skalou a oporou.
Všetky tie veci, ktoré som sa naučila počas tejto cesty, ako pracovať s myšlienkami, s pochybnosťami o sebe, o svojej identite, o tom, ako sociálne normy ovplyvňujú myšlienky ženy a jej správanie a čo sa deje, keď ich nedokážeme naplniť, o tom čo sa stane, keď pochybnosti o sebe ešte posilníme až po to, ako sa dostať z dna a začať konečne plnohodnotne žiť, sú obsiahnuté v kurze Radosť (na ktorý sa budeš môcť čoskoro prihlásiť – viac info nájdeš na https://www.radostna.sk/kurzy/).
Odkaz pre TEBA: Nezáleží na tom, ako dlho si na tejto ceste. Dôležité je to, ako sa cítiš, pretože Tvoje pocity sú legitímne, je to skutočne náročná cesta. Nie si v tom sama. Sme tu pre TEBA!
Prajem každej jednej z vás, aby sa Ti splnil veľký sen o dieťatku 🙂
Modlitba
Pane, Ty mi hovoríš, že som úžasne a zázračne stvorená (Ž, 139, 14). Ty mi hovoríš, že budem plodná, že sa rozmnožíme a že doplníme zem (Gen 1,28). Hovoríš, že ma budeš milovať, požehnávať a rozmnožovať, že budeš žehnať plod môjho života (Deut. 7,13) a že nebude neplodného ani neplodnej a uzdravíš každú jednu chorobu (deut. 7, 14). Tvojím darom sú synovia a Tvojou odmenou je plod lona (Ž 127,3). Hovoríš, že bude požehnaný plod môjho života a my budeme Tebou požehnaní a keď budeme hľadať radosť v Tebe, Pane, splníš nám túžby nášho srdca (Ž, 37,4).
Prehlasujem, že v ten správny čas, Boží čas, počneme vzácne dieťatko. Prehlasujem, že som zázračne stvorená, aby som počala dieťatko. V mene Ježiš prehlasujem, že moja maternica je zdravá, pripravená prijať nový život, že moje vajcovody, vaječníky a všetky orgány sú zdravé. V mene Ježiš sa zriekam všetkých negatívnych myšlienok a všetkých úzkostí. Lebo Ty mi dáš dar, požehnanie môjho lona.
V mene Ježiša Krista AMEN.
